Ďalšími modernými prístrojmi pre rýchlu identifikáciu neznámych látok najmä v teréne, sú infračervené spektrometre.

Medzi laboratórne metódy, ktoré v posledných rokoch využívajú mobilnú techniku pre rýchlu identifikáciu neznámych látok v teréne patrí Ramanova spektrometria.

V minulom čísle revue Civilná ochrana sme si čiastočne, asi trochu komplikovanejšie, vysvetlili princíp infračervenej spektrometrie, ktorá je už dlhé roky používaná na rýchlu identifikáciu neznámych látok.

V záverečnej časti bližšie rozoberieme analytickú metódu analýzy toxických odpadov obsahujúcich PCB – metódu GC-MS (plynovej chromatografie s hmotnostnou detekciou).

Metóda FTIR je najviac využívaná v analytickej praxi na identifikáciu neznámych látok, pretože každá funkčná skupina organicke/anorganickej látky má charakteristický absopčný pás v IČ oblasti.

Predtým, ako sa začneme zaoberať aplikáciou inštrumentálnych metód pre kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu, si popíšeme dop. prvotné postupy/pravidlá pri určovaní neznámych látok, hlavne pri nálezoch v teréne.

Týmto príspevkom chcem nadviazať na predchádzajúci článok týkajúci sa detekcie BOL (bojové otravné látky) priamo v teréne pomocou detekčných trubičiek.

Z posledných skúseností z cvičení a ostrých zásahov, kde sme vykonávali detekciu bojových otravných látok, alebo toxických chemických látok priamo v kontaminovanom teréne, sme často využívali detekčné trubičky.

Samotná detekcia toxických látok uvedenou technikou prešla dlhodobým vývojom. Ide pritom o rýchlu a jednoduchú detekciu, založenú na farebnej reakcii detegovaného plynu s obsahom náplne trubičky.

V tejto časti laboratórnych postupov sa budeme venovať popisom postupov stanovenia PCB látok metódou HRGC-MS a popíšeme si aj niektoré techniky úpravy vzoriek pre túto analýzu.